Stravovanie

Tipy a rady

Stravovanie pacientov s nádorovým ochorením

Stravovanie pacientov s nádorovým ochorením nemožno charakterizovať na základe nejakej univerzálnej schémy. Samozrejme existujú všeobecné odporúčania, ktoré by bolo vhodné aplikovať pri každom pacientovi, ale mnoho z nich nie je možné využívať v dôsledku terapie, zmeny chutí či stavu  pacienta. Veľmi dôležité je, aby sa pri odporúčaniach v stravovaní prihliadalo aj na tieto okolnosti a pacientov jedálniček v čo najväčšej miere kopíroval jeho aktuálny stav.
 
Základné pravidlá
 
  • jedálniček by mal denne obsahovať väčšie množstvo rôznorodo pripravenej zeleniny a stredné množstvo ovocia, poväčšine konzumovať v surovom stave, týmto sa zvýši príjem vlákniny, ale taktiež sa prispeje k optimálnemu príjmu vitamínov, karoteonidov, minerálnych látok a stopových prvkov (tmavo zelená a žltá zelenina, červené ovocie)
  • uprednostňujte diétne, celozrnné pečivo s vysokým obsahom vlákniny
  • vyhýbajte sa príjmu rafinovaného cukru a fruktózy
  • príjem tukov by nemal presahovať 30% celkového denného energetického príjmu, miesto živočíšnych tukov uprednostňujte rastlinné oleje (olej z treščej pečene /omega 3/, ľanový, kokosový, olivový, konopný olej)
  • vyhýbajte sa slnečnicovému, arašidovému a kukuričnému oleju, tiež všetkým druhom margarínu
  • spomedzi mlieka, mliečnych výrobkov a mäsa si voľte nízkotučné varianty
  • obmedzte príjem červeného mäsa, miesto neho konzumujte hydinu a ryby
  • vyhýbajte sa údeným výrobkom a potravinám konzervovaným dusičnanmi
  • zminimalizujte príjem soli, zvoľte si radšej hlbokomrazené potraviny miesto konzervovaných soľou, na dochucovanie jedál používajte čerstvé a sušené bylinky
  • minimalizujte konzumáciu alkoholických nápojov
  • neprijímajte mykotoxínmi (plesne) kontaminované potraviny
  • konzumujte potraviny s čo najnižším množstvom umelých prísad
  • nefajčite
  • popri výbere surovín je dôležité prihliadať aj na spôsob prípravy jedál:
  1. látka napomáhajúca tvorbe rakovinových buniek – nitrozamín môže vznikať okrem údenia aj pri príprave jedál na voľnom ohni
  2. podobne škodlivé sú polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH), ktoré sa do potravín dostávajú predovšetkým prostredníctvom znečisteného ovzdušia, preto nie je zanedbateľné miesto a spôsob pestovania využívaných surovín. Pri pečení/vyprážaní mäsa na masti či oleji sa tiež môže v spálenom tuku nahromaďovať rakovinotvorné PAH, hlavne, ak sa takýto tuk opätovne využíva
  3. podľa možnosti pracujme s čerstvými surovinami, ktoré nie sú chemicky ošetrované
Pri nádorových ochoreniach je do dnešnej doby najznepokojujúcejšia podvýživa pacienta v dôsledku nádoru, alebo liečby. Práve preto sa treba usilovať, aby bol pacient čo najlepšie vyživovaný. K tomuto je potrebná koordinovaná spolupráca lekára, dietetika a samozrejme aj pacienta.

Pri výžive pacienta s nádorovým ochorením je najdôležitejšie predísť vytvoreniu deficitu výživových látok a zastaviť pokles hmotnosti, resp. udržať ideálnu váhy a znížiť na minimum jej úbytok. V tomto záujme je potrebné pacientovi ponúkať čo najrozmanitejšie jedlá v súlade s jeho aktuálnymi chuťami, samozrejme pri zohľadnení vyššie spomenutých základných pravidiel. Popri zodpovedajúcom energetickom príjme je potrebné aj dodanie potrebného množstva kvalitných bielkovín, pretože nízky príjem bielkovín vedie k zmenám v imunitnom systéme a k poklesu svalovej hmoty. Je potrebné zabezpečiť časté stravovanie v malých ale energeticky bohatých množstvách, s dôrazom na vyvážený príjem živín, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov.
 
Iné:

  • Potreba zabezpečenia vyššieho príjmu energie a bielkovín zvyšuje aj objem denného množstva stravy. Väčšina pacientov má zlý apetít a ťažko dokáže toto vyššie množstvo skonzumovať. Preto je potrebné aplikovať rôzne metódy na obohatenie jedál, aby tieto obsahovali aj pri normálnych množstvách vyšší objem sacharidov a bielkovín.
  • Z dôvodu nechutenstva pacientov je vhodné zvýšiť počet denných jedál na 6 – 7 razov. Medzi hlavné jedlá je potrebné vsunúť niekoľko menších. Pacienta núkajme často, aj keď naraz zje toho pomenej.
  • Zvyšovanie hmotnosti je ťažká úloha, keďže k nárastu váhy o 1 kg je potrebných 7000 kilokalórií do plusu (29,4 MJ). Napr. ak denne prijmete o 700 kcal viac než je skutočná potreba, tak je možné dosiahnuť nárast hmotnosti o 1 kg za 10 dní
  • Sladké jedlá a nápoje zvyšujú nechutenstvo – v jedálničku by sa mali vyskytovať v menšom množstve.
  • Kyslé a horké ovocné a zeleninové šťavy (paradajková, pomarančová, grapefruitová, mrkvová) zvyšujú tvorbu žalúdočnej kyseliny, čím sa zvyšuje chuť. Ponúkajme pacientovi za lyžičku dve pred jedlom.
 
  • Proces ozdravovania nech je postupný a rovnomerný
  • Dôležité je implicitné prestieranie – jedlo má vyzerať ako čo najmenšia dávka.
  • Aj dekoratívnymi prvkami môžete zvyšovať chuť pacienta.
  • Ku kultúrnemu stravovaniu je potrebné zabezpečiť aj vhodné prostredie. Vyvetraná miestnosť, umiestnenie pacienta do vhodnej polohy, úprava postele, posteľný stolík a pod.
Pri inštitučnej liečbe môže byť indikovaná aj enterálna alebo parenterálna výživa. V súčasnosti už existujú rôzne druhy výživ, ktoré pomáhajú vykryť potrebný príjem energie a žívín, pokiaľ to nie je možné tradičnými metódami.
V dôsledku zníženej citlivosti na chute je nutné klásť zvýšený dôraz na ochucovanie jedál, v popredí by malo byť používanie čerstvých byliniek vo väčších množstvách, ale silné a pikantné koreniny nie sú odporúčané. Používaním umelohmotných príborov sa dá predísť pociťovaniu kovovej chuti.
Nutkaniu na dávenie sa dá predísť, ak sa pacient stravuje v pokoji a pomaly a naraz skonzumuje len malé množstvo jedla. Pomáha tiež časté popíjanie chladených nápojov, prípadne ovocná zmrzlina alebo malé množstvo drveného ľadu. Naraz nikdy nedávajme na tanier veľké množstvo jedla, lebo už pohľad naň môže spôsobiť odpor. Je treba obchádzať horúce, korenisté a výrazne voňajúce jedlá. Aj vône môžu vyvolávať nutkanie na vracanie, preto odstraňujme pokrievky včas, aby sa pachy stratili. Intenzívnym vetraním je možné odstrániť zápach z mikrovlnnej rúry. Studené pokrmy a nápoje sú menej aromatické ako teplé, preto keď je pacient v zlom období, ponúkajme ho radšej takými. Nech konzumuje suché jedlá, akými sú jemne opražené žemle, hrianky a suché keksy.

Dôležitý je príjem dostatočného množstva tekutín, keďže je v dôsledku dávenia a hnačiek vyššie nebezpečenstvo vysychania a tiež nabúrania rovnováhy elektrolytov. Vysychanie môže spôsobovať zníženie krvného tlaku, závažné duševné poruchy a môže tiež zvyšovať obličky poškodzujúci účinok cytostatických prípravkov.
Výživu často sťažuje pacientovo nechutenstvo a častý odpor k mäsu. Na zvýšenie chute je vhodné skonzumovať 1 – 2 lyžice horkastej alebo kyslastej ovocnej, či zeleninovej šťavy, ktoré napomáhajú tvorbe slín. Priaznivý vplyv má aj konzumácia ovocných a zeleninových štiav s chladiacim účinkom (cviklová a mrkvová šťava, šťava z citrusových plodov), ponúkanie kyslomliečnych výrobkov.

Samozrejme okrem vymenovaných ešte mnoho ďalších faktorov ovplyvňuje výživu onkologických pacientov a môžu sa vyskytnúť individuálne rozdiely. Práve z tohto dôvodu je nutné, aby pacient neustále konzultoval so svojím ošetrujúcim lekárom a dietológom v záujme úspešného boja s touto chorobou, a aby sa v rámci možností cítil čo najlepšie a mohol žiť v budúcnosti plnohodnotným životom.